just remember the north

Ray Lamontagne

Crazy

John Grant

prvým potvrdeným interprétom na buducoročnom Colours of Ostrava sa stal John Grant. Muž, ktorý sa nikdy neskrýval, nikdy nemal problém s pravdou. 44 spevák, ktorý nahrával a tvoril svoj posledný album v Reykjáviku, pesničkár, HIV pozitívny gay. určite odporúčam zájsť na jeho vystúpenie.

článok z The Guardian + skladba

The Guardian

John Grant - I wanna go to Marz

Ane Brun v Prahe

Ane Brun – Intímna záležitosť

     V utorok 22. Októbra do Prahy po prvýkrát zavítala severanka nórskeho pôvodu Ane Brun. Koncert sa niesol v znamení série koncertov Femme Fatale v paláci Akropolis.  Koncert sa niesol v úžasnej komunikácii Ane s českým publikom. Cítili ste obdiv a najmä vzrušenie z toho, že je tu medzi nami. Ane Brun. Na pódium sa vniesla po úvodných skladbách jej psychedelickej kapely v úžasnom kostýme, ktorý bol zo saténu, úžasne vymyslený kostým. Na jej tele sa skvelo odrážali svetelné efekty a tak mala Ane nadpozemské schopnosti. Vznášala sa, tancovala, uchvacovala publikum.

    Na svojom vystúpení ponúkla piesne zo svojho posledného albumu It All Starts with One, ale taktiež piesne, ktorými sa preslávila vo svete severskej hudby.

    Playlist mal krásnu postupnosť, od melancholických The Light  From One, The Puzzle,  The Tree House to vystupňovala v To let Myself Go a v This Voice. A publikum tlieskalo a kričalo a Ane sa usmievala a posúvala svoju ľahkosť bytia medzi ľudí. Pri záverečnej piesni Do You Remember som zistila akú ma okolo seba auru, keď odišla miestnosť bola náhle prázdna.

    Samozrejme potešila publikum aj troma prídavkami, pri ktorých už každý mal svoj svet. Svet niekde na severe v snehu v lese sa prechádzajúci medzi sobmi.

    A keď na konci sa ozvalo z publika „She is so fuckin amazing!“ bolo jasné komu patril tento večer.

Ane Brun feat. Jose Gonzales - Worship

nerozmýšľaj

Niekedy rozmýšľame priveľa a zbytočne. fakt prizbytočne. a tak veľmi chceme aby sa nám podarilo po čom tak silne túúžime, že si myslíme ako vieme veci ovplyvňovať vďaka svojim silným myšlienkam. a tak si to predstavujete, z jednej druhej strany až ste nešťastní. nešťastní z toho, že to tak nieje ako chcete. ale prečo si to predstavujete, chcete to ovplyvniť keď sami dobre viete, že to nejde? neviem odpovedať na svoju otázku. lebo je plno faktorov, ktoré to ovplyvňujú? vás ovplyvňujú? a sme predsa len ľudia. cítiaci ľudia, ktorý si nevedia zakazovať všetko.
a potom prídu tie melancholické chvíľky, cez ktoré je ťažké sa dostať. ničím ich neviete dostať z hlavy. spánok? kniha? hudba? vyrozprávať sa? neviem ani  na tieto otázky odpovedať. ešte nie.
ten pocit kedy by ste plakali, kričali a sexovali zároveň. to kedy sa neviete pohnúť z miesta, stojíte, pozeráte sa. sami. lebo vždy budeme sami. čím skôr to pochopíme tým to bude jednoduchšie.
dnes som sa zamýšľala aj nad tým ako sa chcem vyjadriť. ako vnútorne cítim, že mám čo povedať. ale neviem ako, presnejšie viem ako, ale ešte neprišiel ten moment kedy by som pocítila impulz tvoriť. asi to musí byť človek, alebo vizuálne niečo čo ma silne ovplyvní a vtedy si poviem: áno je to to čo som vždy chcela robiť. fotiť, maľovať, šiť, pliesť...
kde si inšpirácia moja?
kto si?

Austra - Lose it

music

Agnes Obel

Photos

Miriam Sitchinava

Prague street artists

Yedhaki:Nautika

clock

CHROMATICS

great song of a great band. Tick of the clock.