Niekedy rozmýšľame priveľa a zbytočne. fakt prizbytočne. a tak veľmi chceme aby sa nám podarilo po čom tak silne túúžime, že si myslíme ako vieme veci ovplyvňovať vďaka svojim silným myšlienkam. a tak si to predstavujete, z jednej druhej strany až ste nešťastní. nešťastní z toho, že to tak nieje ako chcete. ale prečo si to predstavujete, chcete to ovplyvniť keď sami dobre viete, že to nejde? neviem odpovedať na svoju otázku. lebo je plno faktorov, ktoré to ovplyvňujú? vás ovplyvňujú? a sme predsa len ľudia. cítiaci ľudia, ktorý si nevedia zakazovať všetko.
a potom prídu tie melancholické chvíľky, cez ktoré je ťažké sa dostať. ničím ich neviete dostať z hlavy. spánok? kniha? hudba? vyrozprávať sa? neviem ani na tieto otázky odpovedať. ešte nie.
ten pocit kedy by ste plakali, kričali a sexovali zároveň. to kedy sa neviete pohnúť z miesta, stojíte, pozeráte sa. sami. lebo vždy budeme sami. čím skôr to pochopíme tým to bude jednoduchšie.
dnes som sa zamýšľala aj nad tým ako sa chcem vyjadriť. ako vnútorne cítim, že mám čo povedať. ale neviem ako, presnejšie viem ako, ale ešte neprišiel ten moment kedy by som pocítila impulz tvoriť. asi to musí byť človek, alebo vizuálne niečo čo ma silne ovplyvní a vtedy si poviem: áno je to to čo som vždy chcela robiť. fotiť, maľovať, šiť, pliesť...
kde si inšpirácia moja?
kto si?
Austra - Lose it
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára